Preskočiť na obsah

Program Vostok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Model kozmickej lode Vostok

Program Vostok bol sovietsky vesmírny program letov jednomiestnych kozmických lodí Vostok po obežnej dráhe Zeme. Bol zameraný na overovanie letových zariadení, preverovanie spojenia, na lekárske výskumy pri postupnom predlžovaní kozmického letu v stave beztiaže. Všetkých 6 lodí typu Vostok štartovalo z kozmodromu Bajkonur. Vyskúšali aj skupinový let lodí Vostok 3 s loďou Vostok 4, ako aj Vostok 5 s loďou Vostok 6.

Nosná raketa

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Vostok (nosná raketa)

Vostok bola aj sovietska nosná raketa, ktorá sa vo viacerých modifikáciách používala pre štart od prvých sovietskych družíc, cez všetky kozmické lode.

Kozmická loď

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Vostok (kozmická loď)

Kozmické lode Vostok sa skladali z hermeticky uzatvorenej kabíny pre kozmonautov, z prístrojovej časti a brzdiaceho zariadenia. Pre bezpečný prechod cez atmosféru bola kabína zvonku obložená tepelnou izoláciou. Všetky tri priezory boli zabezpečené ohňovzdorným sklom a zvonku ich ochraňoval ešte odklopný kryt. Orientáciu lode mohol kozmonaut meniť sám. Stabilizáciu lode Vostok regulovalo slnečné svetlo, takže orientácia lode v priestore sa po odchýlke vždy upravovala vzhľadom na Slnko. Súčasťou riadiaceho zariadenia bol aj malý glóbus, ktorý sa otáčal a vždy ukazoval tú časť povrchu Zeme, nad ktorou kozmická loď práve prechádzala. Obojstranný rádiový prenos zabezpečoval nepretržité spojenie so Zemou.

Kozmickú loď sledovali pozorovacie stanice rozmiestnené na území Sovietskeho zväzu a na lodiach. Kozmonauta snímali dve televízne kamery, spredu a zboku. Obraz sa vysielal do celého sveta. Čistotu vzduchu v kabíne udržiavalo automatické regeneračné zariadenie. Prívod kyslíka si mohol kozmonaut čiastočne regulovať aj sám. Každý kozmonaut pri lete kozmickou loďou Vostok mal oblečený skafander, ktorý mal však úplne uzavretý iba počas výstupu na obežnú dráhu a počas zostupu z nej.

Do vesmíru sa celkovo vydalo šesť pilotovaných lodí Vostok, ktorým prechádzalo päť testovacích letov nepilotovaných lodí, ktoré formálne patrili do programu Sputnik.

Nepilotované

[upraviť | upraviť zdroj]

Pilotované

[upraviť | upraviť zdroj]
Označenie letu Dátum štartu Posádka Počet obehov Dĺžka letu Poznámka
Vostok 1 12. apríl 1961 Jurij Alexejevič Gagarin 1 1 h 48 m Prvý pilotovaný vesmírny let
Vostok 2 6. august 1961 German Stepanovič Titov 17 25 h 11 m
Vostok 3 11. august 1962 Andrijan Grigorievič Nikolajev 64 94 h 10 m Súčasný let spoločne s loďou Vostok 4
Vostok 4 12. august 1962 Pavel Romanovič Popovič 48 70 h 44 m Súčasný let spoločne s loďou Vostok 3
Vostok 5 14. jún 1963 Valerij Fiodorovič Bykovskij 81 118 h 57 m Najdlhší let jedného človeka. Súčasný let spoločne s loďou Vostok 6.
Vostok 6 16. jún 1963 Valentina Vladimirovna Tereškovová - Nikolajevová 48 70 h 41 m Prvá žena vo vesmíre. Súčasný let spoločne s loďou Vostok 5.

Plánované misie

[upraviť | upraviť zdroj]

V programe Vostok bolo plánovaných ďalších sedem misií (Vostok 7 až 13), ktoré sa mali uskutočniť až do apríla 1966. Tieto misie však boli zrušené a už vyrobené časti lodí a rakiet použité v programe Voschod.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]